Boris Vian sa narodil 10.3.1920 v Ville d'Avray a zomrel 23.6.1959 v Paríži. Študoval na lýceách v Sevres, Versailles a nakoniec v Paríži na Condorcetovom lýceu. V roku 1937 sa Boris Vian začal zaujímať o jazz a začal sa učiť hrať na trubku. V roku 1939 nastúpil na Ústrednú umelecko priemyslovú školu v Angoulem.      Počas štúdií nič nerobil len chlastal a ... . Bratia Vianovi totiž 2x do týždna robievali vo svojej vile mejdany (surprise-parties), kde boli hlavným programom holky a džez.

3. júla 1941 sa oženil s Michelle Léglise. Pár mesiacov potom sa Boris Vian stal členom Association Française de Normalisation ako inžinier. Pracoval tam do roku 1946.      V roku 1940 začala nemecká okupácia, čo však Vianovi vôbec nevadilo a uzavrel sa do sveta mejdenov, holiek a džezu. Zatial čo sa inde bojovalo Vian hral na trubku, zapisoval štatút šachistického krúžku Monprince, exceloval v kolektívnom skladaní básní a toto všetko spísal v Hrdinských činoch Majorových (Geste du Major) a v diele Rozruch v Andénach (Trouble dans les Andains), ktoré bolo vydané posmrtne.      V roku 1946 dokončil rukopis Pěna dní (L'Ecume des jours) a medzi 5. a 20. augustom napísal dielo Naplivu na vaše hroby (J'irai cracher sur vos tombes) pod pseudominom Vernon Sullivan.      Boris Vian vydáva prvé dielo pod svojím vlastným menom. Dielo sa volá Motolice a plankton (Vercoquin et le Plancton) a vychádza v januáry 1947. 7. februára 1947 začína vyšetrovanie ohľadom knihy Naplivu na vaše hroby. V apríli 1947 vychádza druhý Vianov román Pena dní (L'Ecume des jours) a v septembri druhý román V.Sullivana Všichni mrtvi mají stejnou kůži (les Morts ont tous la meme peau). Tlač oznamuje, že v Theatre Pigalle sa bude hrať divadelná adaptácia románu Naplivu na vaše hroby. Vychádza Vianov román Jeseň v Pekingu       23.4.1948 premiéra divadeľnej hry Naplivu na vaše hroby. Režia Fred Pasquali. Hra sa hrá tri mesiace. Naposledy 13.7.1948. Verejnosť je však dosť sklamaná, vraj je to príliš decentné. Vychádza tretie dielo V.Sullivana Zabte ošklivé (Et on tuera tous les affreux).      Vian píše zbierku poviedok, ktoré sa zaoberajú vojnou z iného pohľadu. Vychádza v júli 1949 pod názvom Mravenci (Les fourmis).      Dejiny sa opakujú a 29.4.1950 je Boris Vian súdne stíhaný za diela Napliju na vaše hroby a Všichni mrtvi mají stejnou kůži. 13.5.1950 je Vian odsúdený k pokute 100 000 frankov za ohrozenie mravnosti. K pokute 100 000 je odsúdený aj vydavateľ d'Halluin. Všetky knihy majú byť zabavené a zničené. Pokuta bola zaplatená. 20.6.1950 vychádza ďalší Vianov román Červená tráva (L'Herbe rouge) a ako V. Sullivan vydáva dielko Holky nemaj ponětí (Elles serendet pas compte)   O dva roky neskôr, v roku 1952 sa Boris Vian stáva členom College of Pataphysicians. Na jednej párty stretáva švajčiarsku tanečníčku Ursulu Kübler, ktorá sa nasťahovala do Paríža. Vian sa rozvádza s Michell a o dva roky neskôr si berie za ženu Ursullu.   V roku 1954 Vian spolupracoval na populárnej pesničke. Tiež sa stáva umeleckým riaditeľom Philips Recording Co., kde zotrvá do roku 1959.   Boris Vian dokončuje operu Fiesta spolu s Dariusom Milhaud a ukončuje pracovný pomer s Philips Recording a začína pracovať v Barclay Recording Co., tiež ako umelecký riaditeľ. 23. júna 1959 zomrel pri sledovaní premiery filmu Naplivu na vaše hroby na srdcový kolaps.      Po smrti Borisa Viana boli knihy znovu republikované a editor Vianových textov, Noël Arnaud sa dokonca pustil do systematického zhromažďovania a publikovania nevydaných Vianových diel. Takto boli publikované texty z obalov platní (1976), drobné divadelné hry (1977), filmové texty (1978), sci-fi (1978), pornografické texty (1980), texty o jazze (1981) a zbierku poviedok, ktoré vyšli v časopisoch, Fľanďákova koupel (Le ratichon baigneur et les autres nouvelles inédites). Poslednou publikáciou bola knižka La Belle Époque, variétés, ktorá vyšla v roku 1982.