Flanďákova koupel
Boris Vain
Z francúzkeho originálu L'Ecume des jours, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Jean-Jacques Pauvers v Paríži 1967, preložila Tamara Zemková. Vydal Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990
XLVI
Nicolas si prezeral sporák. Sedel pred ním s kutáčom a spájkovačkou a kontroloval vnútrajšok. Sporák strácal svoj pôvodný tvar, plechy zmäkli a vzhľadom pripomínali tenké plátky ementálu. Keď začul na chodbe Colinove kroky, vystrel sa. Cítil sa unavený. Colin Otvoril dvere a vošiel.
Vyzeral spokojný.
- Tak čo? - spýtal sa Nicolas. - Podarilo sa?
- Predal som ho,-oznámil Colin.-Za dvetisícpäťsto...
- Dublezov?...-spýtal sa Nicolas.
- Áno,-prisvečil Colin.
- No toto!...
- Ani ja som to nečakal. Prezeral si sporák?
- Hej,-prikývol Nicolas.- Mení sa na hrniec na drevené uhlie, a ja neviem, +ím to je, doparoma!...
- Naozaj čudné,- pritakal Colin, - ale o nič viac ako všetko ostatné. Videl si chodbu?
- Áno,- odvetil Nicolas.- Hotová rakva.
- Chcel by som ti znova pripomenúť, že nechcem, aby si tu ostal,- povedal Colin.
- Prišiel ti list,- odvetil Nicolas.
- Od Chloe?
- Áno, je na stole,- povedal Nicolas.
Keď Colin otváral list, prehovoril k nemu sladký hlas Chloe, takže jej list ani nemusel čítať, stačilo počúvať. Stálo v ňom:
"Môj drahý Colin,
mám sa dobre, je krásne počasie. Jediné, čo ma otravuje, sú snežní krtkovia, ktorí lezú medzi snehom a zemou, majú oranžovú kožušinu a večer prenikavo kričia. Robia zo snehu veľké kopčeky, na ktorých človek padá. Je tu plno slnka a už sa čoskoro vrátim."
- Dobré správy,- povedal Colin.- Tak teda pôjdeš k Polopatošovcom?
- Nie,- odpovedal Nicolas.
- Ale áno,- trval na svojom Colin.- Oni potrebujú kuchára a ja zas nechcem, aby si ostal tu...priveľmi starneš a už som to aj tak za teba podpísal.
- A čo myška?- namietol Nicolas.- Kto ju bude kŕmiť?
- Postarám sa o ňu,- upokojoval ho Colin.
- To predsa nie je možné,- bránil sa Nicolas.- A vôbec, ja sa už nestarám o to, čo sa tu deje.
- Čoby nie,- odvetil Colin.- Tunajšie ovzdušie ťa nivočí... Nicolasikto z nás sa mu neubráni...
- Stále hovorí+s to isté,- nedal sa Nicolas,- ale že by to niečp vysvetlľovalo...
- O to teraz koniec koncov ani nejde,- povedal Colin.
Nicolas vstal a pretiahol sa. Vyzeral smutne.
- Už nepripravuješ nič podľa Gouffého,- povedal Colin. Varenie ťa prestalo baviť, celkom si sa oputil.
- Ale kdeže,- protestoval Nicolas.
- Neprerušuj ma! - zahriakol ho Colin. - V nedeľu sa už pekne neobliekaš, ani sa každé ráno neholíš...
- To nie je zločin,- namietol Nicolas.
- Je to zločin,- trval na svojom Colin. - Nemôžem ti zaplatiť podľa tvojich kvalít. Hoci tie teraz poklesli, čo je tak trochu moja vina.
- To nie je pravda,- odporoval Nicolas.- Nemôžeš za to, že máš problémy.
- Ale áno,- odvetil Colin,- to je všetko preto, že som sa oženil a že...
- Hlúposť,- prerušil ho Nicolas.- A kto vám bude variť?
- Ja,- povedal Colin.
- Veď budeš pracovať!... Nebudeš mať čas!
- Nicolasie, nebudem pracovať. Predal som predsa pianínoktail za dvetisícpäťstop dublezonov.
- No, to ťa tak vytrhne!...
- Pôjdeš k Polopatošovcom,- zopakoval Colin.
- Och! Lezieš mi na nervy!- povedal Nicolas.- Pôjdem! Ale nie je to od teba fér.
- Znova získaš svoje dobré spôsoby.
- Dosť si sa naprotestoval proti mojim dobrým spôsobom!...
- Áno, pretože pri mne to nestálo za námahu.
- Lezieš mi na nervy!- zopakoval Nicolas.- Na nervy! Na nervy!
