Norimberský proces 2006.

Report by Vavro

1. Predslov

Vážená porota, zacnem od Adama. Nato aby sme sa vôbec na tento turnaj mohli dostat museli sme preliest kvalifikačným sitom našej "Alma maCEL" a nálepka slovenského šampióna nás posunula na turnaj, kde letiskové poplatky zaplatilo nejedno známe európske mužstvo. Po minulorocnom Rostocku sa teda opät naskytla príležitost pošpásovať si s nemeckými swinger tímami, meteorologicky nezbedným Ragnarokom, prípadne spolubojovníkmi z CELky (FF, PD, Wunderteam, EZ a Upsou).

2. Cesta

Pred tribunál vyrazili okolo obeda (vo štvrtok) dve autá v obsadení (Pindo, Keso, Kajka, Vavro) stíhaní úderkou (Dušan, Roman a Mišo). Další badguys ( Jožko, MatoS, Adam a Buty) šli vecerným spojom. Cesta ubiehala relatívne rýchlo, akurát na krátke občerstvenie a dotankovanie paliva sme sa zastavili pri Medenej hore :). Naštastie ihriská boli na periférii, takže relatívne rýchlo sme ich našli. Celý areál vyzeral ako vystrihnutý z Pro evolution soccer 3, kde popri ihriskách bez tribún rástli ihličnany. Dokonca tam pobehovali ozajstní nemeckí futbalisti a zpod kamióna vyliezlo niekolko Indov. Vrcholom štvrtkového večera bolo vystúpenie lokálnej country hviezdy s piesnou Country road s podmazom Inuenda. Rozhodol som sa tento hlboký umelecký zažitok zaznamenať, ale v zápale smiechu som nestlacil record na mojom appleiPodnanofejku, takže pieseň, ktorá pomáhala bledým tváram budovať železnicu na divokom západe zanikla v nemeckom casopriestore... (myslím, že ešte Dušan robil paralenú nahrávku, takže sa k tejto perle popmusic ešte dostaneme).

3. Piatok - Hry

Takže celý turnaj odštartovala Armaniho kódex dodržujúca Upsa Daisy. Po vlažnej hre na zaciatku pospupne zaberáme, preberáme opraty zápasu a nakoniec prehrávame tesne 15:5 :) Zabudol som spomenút, že v Nemecku sa nehralo na čas ale do 15 bodov, ale o tom trošku neskôr. Teraz. Náš druhý zápas dna vojde do histórie slovenského ultimatu. S dánmi, ktorí vyzerali ako lídri amerických teenagerských kapiel v oranžových rozlišovackách sme odohrali zápas trvajúci 2 hodiny 20 minút. Polčas skončil celkom presvedcivo 8:0 pre Dánov, ale to čo sa dialo po polčase nepamatá ani Thomas Gottschalk. Obrana sa zmenila na zónu a žiaden disk nebol stratený. Zrazu bolo 14:12 pre nás a disk pred dánskou zónou, ale ako to v rozprávkach chodí... Po sérii dvoch dánskych layoutov z katergórie náhodných, oranžoví vyrovnali a nakoniec predsa len zápas vyhrali 16:14. Na večeru sme zvolili štýlovú nemeckú reštauráciu kde sme dali pizzu. Celú dobu tam lietal herr majitel a uistoval sám seba, že nám chutí. Obligátne pivko a šup do stanu.

4. Sobota - FF niesú Foofighters

Feldrunner, Four Fingers a Mir san Zamperl boli tímy, ktoré preverili naše kvality tento deň. Rozoberať zápasy proti nemeckým tímom nemá zmysel, pretože oba tímy nás zdolali vysoko bez minimalneho úsilia. V týchto zápasoch sa ukázalo, že máme prílišný rešpekt pred tímami zvučného mena a bude potrebné absolvovať ešte niekoľko podobných turnajov aby sme nepôsobili ako dorastenci z Modranky na San Sire. Naopak zápas s FF bol trošku z iného súdka. Polčas sme vyhrali 8:7, vyšlo niekolko longov, obrana bola kvalitná, doping pomáhal... Po prestávke naša hra stratila esprit a chorchenband celkom presvečivo vyhral 15:8. Sobota bola jediný den, kedy sme mali u miestnych predplatenú veceru. Neštastie spôsobilo velmi podobne foneticky znejúce TheBigez a Outsiterz ,takže namiesto našich vecerí nám priniesli tie ízijácke a tak sme mali zrazu o nejakých tých 6 porcií navyše. A ako to vlastne chutilo? Kebab z môjho taniera a najbližších dvoch velmi dobre. Šnitzle si chalani tiež pochvalovali a na kalamáre som už nedociahol :)

5. Nedela - Natahovacky.

Za rána, za rosy sme sa stretli s dalším nemeckým tímom. Tento zápas bol vyrovnaný. Oba tímy si držali útoky. Celkom dobre sme sa miestami presadzovali proti ich zóne. Nakonci zápasu stacilo pár chybiciek a prehrali sme 15:13. Opät vypustený prvý polcas proti Wunderteamu (tentoraz len s Kentaurom) zapríčinil, že než sme sa poriadne rozbehli bol polcas 8:1. zmena herného systému už obrat v zápase nepriniesla, ale zápas sa nakoniec priblížil k 2 hodinám a prehrali sme 15:10. Výnimkou nebol ani bod, ktorý sa hral 11 minút.

Finále zaobstarali nemecký Feldrunner ( s Branim na lajne) a dánsky Ragnarok ( s Macom na lajne). Možno som bol ustatý po turnaji,ale z tohto zápasu si pamätám akurát, keď sa zranil dánsky blondák Svenne, zakričal si injury, vynadal pol Nemecku a nalial si za krk dánsku minerálnu vodu neperlivú. Ragnarok zvíťazil celkom presvedčivo. Nebol žiadny záverečný ceremoniál, vyhlásenie Spirita. Ludia sa akurát v tichosti pobalili a rýchlymi nemeckými autostrádami sa ponáhlali domov. Na štadióne je opät vidiet čiernych nemeckých futbalistov a pár Indov sa v pozadí oprašuje a smeje (až na toho, čo má na čele otlačenú ŠPZ-tku).

6. Epilóg

Bol to jeden z najlepších turnajov aké som absolvoval. A nielen pre mna bol velkou školou moderného ultimatu. Žial ešte stále nie sme na úrovni tých najlepších tímov ale k tomu vedie ešte dlhá a náročná country road... Takže z našej Central-East zóny (Nemecko, Rakúsko, Cechy, Slovensko, Polsko, Maďarsko, Dánsko a Slovinsko) sa do Florencie na Finals prebojovali: Ragnarok, Zamperl, Feldrunner a TheBigez. Ale to už bude iná káva, ako vravieval nebohý Rómeo... Report Vavro